UN Women Selebra Akordu ho Autoridade Baukau hodi Implementa Programa Merkadu Seguru

By Novembru 14, 2021 327
Prezidente Autoridade Munisipiu Baukau, Olivio Freitas hamutuk ho Xefe UN Women Timor-Leste, Amy Nishtha Satyam. Foto: Media UN Women. Prezidente Autoridade Munisipiu Baukau, Olivio Freitas hamutuk ho Xefe UN Women Timor-Leste, Amy Nishtha Satyam. Foto: Media UN Women.

DILI: UN Women selebra akordu ho Autoridade Munisipál Baukau hodi implementa programa Baukau seguru no merkadu seguru ba periode tinan 2021 to’o 2024.

Nune’e, atu hadia espasu ba públiku sira seguru no mós kria merkadu ba ema hotu, inklui feto no labarik feto sira.

Prezidente Autoridade Munisipiu Baukau, Olivio Freitas, hatete, iha tinan 2020, selebra uluk ona akordu hodi kompromete atu kria sidade ida ne'ebé seguru no espasu públiku ne'ebé seguru tuir progresu ne'ebé alkansa ona iha tinan barak nia laran.

Entre progresu ne'ebé atinje ona inklui formasaun Grupu Traballu Tékniku (GTT) ba Baukau Seguru no Merkadu Seguru iha komemorasaun Loron Mundiál Feto iha 2020.

Ho nune’e, avaliasaun ba nesesidade formasaun nian (Training Needs Assessment) ba ekipa Autoridade Munisipál Baukau no vendedor merkadu hala'o hela no revizaun meza kona-ba asosiasaun vendedor merkadu atu aprende husi estudu kazu globál kona-ba estabelesimentu asosiasaun ne’e iha Baucau, no mós hanesan rezultadu ida draft ba estatutu asosiasaun vendedor merkadu halo ona iha Baukau.

Iha okaziaun ne'ebé Prezidente Autoridade Munisipiu Baukau, Olivio Freitas, nomeadu nu'udar Prezidente Autoridade Munisipál Baucau nian, UN Women no TOMAK hasoru malu ho ekipa jestaun foun atu atualiza kondisaun Merkadu Seguru no Baukau Seguru iha fulan-Agostu 2021.

Olivio reafirma, kompromisu husi jestaun Autoridade Munisipál Baukau foun atu hadiak espasu públiku ne'ebé seguru liu-liu merkadu sira liuhusi renovasaun ba kolaborasaun entre AMB no UN Women.

Entretantu, hamutuk ho akordu foun ne’e, Termu Referénsia (ToR) no membru foun hosi GTT nia aktividade foku ba kalendáriu reuniaun GTT, avalia nesesidade ba kapasitasaun Orsamentasaun Responsivu Jéneru ho Pontu Fokál Jéneru no membru Grupu Traballu Jéneru, ne'ebé sei planea ba atividade iha tinan hirak tuir mai.

Nia esplika, GTT iha knaar atu fornese orientasaun profisionál, fasilita no identifika oportunidade ba dezenvolvimentu kapasidade no promove Inisiativa Baukau Seguru no Merkadu Seguru nudar parte ida atu promove fatin públiku ne'ebé seguru iha Baukau.

“Kria fatin públiku sira ne'ebé seguru liu inklui halo merkadu sira seguru liu mak área ida-ne'ebé sai nu'udar prioridade ba Autoridade Munisipal Baukau. Ambiente ne'ebé seguru liu iha merkadu sira signifika katak vendedor/a no kompradór sira bele hala'o sira-nia atividade ekonómika ho konfiansa iha ambiente ne'ebé seguru. Ida ne'e sei tulun dezenvolvimentu ekonomia lokál ba ema hotu inklui feto no labarik-feto sira,”dehan nia iha Munisipiu Baukau, kinta foin lalais.

Desde 2021 UN Women komesa kolabora ona ho TOMAK - To'os ba Moris Di’ak (programa ida kona-ba agrikultura subsisténsia nian ne'ebé hetan apoiu husi Governu Austrália) atu promove vendedora sira-nia lian liuhusi fahe sira-nia prioridade oinsá bele hadiak merkadu no halibur autoridadade lokal no foti-desizaun sira husi AMB. Ida ne’e inklui realiza Avaliasaun Merkadu Jéneru ba merkadu rua iha Baukau no rua iha Bobonaro, halo mapamentu no hadiak atividade hasa’e koñesimentu sira hamutuk ho vendedor sira iha Baukau, no fasilita Vendor Forum atu diskute no fahe preokupasaun sira kona-ba infraestrutura merkadu no seguransa.

TOMAK mós sei kontinua atu kolabora ho AMB, UN Women no parte-interesada sira seluk regularmente atu suporta estabelesimentu no atividade sira ne’ebé hala’o hela ba GTT sira servisu ba Baukau Seguru no Merkadu Seguru. fornese apoiu tékniku no finanseiru ba AMB ba Inisiativa Baukau Seguru no Merkadu Seguru.

"Ida-ne'e klaru hosi Avaliasaun Jéneru Merkadu nian iha Venilale no Kota Lama no avaliasaun hosi Asosiasaun Vendedor Merkadu sira ne'ebé vendedor sira iha asesu limitadu ba sistema protesaun sosiál no infraestrutura jéneru, kondisaun hirak-ne’e tau vendedor sira iha risku asediu seksuál no asaltu. Liuhusi projetu Hamutuk ba Igualdade ne'e, UN Women no TOMAK sei servisu hamutuk ho AMB atu transforma kompromisu sira ba Baucau Seguru no Merkadu Seguru ba asaun no mos hasa'e kapasidade membru GTT no Pontu Fokál Jéneru munisípiu nian kona-ba orsamentu jéneru no kontinua hasa'e kapasidade vendedor merkadu sira-nian inklui liuhosi estabelesimentu Asosiasaun Vendedor Merkadu sira-nian,” dehan Xefe UN Women Timor-Leste, Amy Nishtha Satyam.

Aleinde, UN Women liuhusi projetu Hamutuk ba Igualdade ne'ebé finansia husi KOICA sei kontinua servisu besik liu ho estrutura GTT foun no AMB, ho parseria hamutuk ho TOMAK, atu fornese apoiu tékniku no finanseiru hodi kumpre AMB nia kompromisu atu harii merkadu seguru ba feto no labarik-feto sira atu hetan asesu no benefísiu hosi atividade ekonómiku iha ambiente seguru no livre husi violénsia.

Entretantu, interese Governu Koreia nian liuhusi projetu Hamutuk ba Igualdade ne'e foka atu prevene no responde ba violénsia bazeia ba jéneru iha Timor-Leste, KOICA hateten ninia kompromisu atu apoia AMB nia kompromisu atu harii espasu públiku ne'ebé seguru livre husi violénsia no asediu seksuál liuhusi Inisiativa Sidade Seguru no Merkadu Seguru.

"Investe iha Sidade Seguru no Merkadu Seguru ne'e aliña ho KOICA nia misaun atu kontribui ba prosperidade no pás, no la iha ema ida mak husik iha kotuk. Atinje pás signifika ema hotu sente seguru atu goza sira-nia direitu movimentu nian. Infelizmente, ida-ne'e laos kazu iha nasaun barak ne'ebé dezenvolve ona no sei iha prosesu dezenvolvimentu, inklui Timor-Leste. Asédiu seksuál no forma violénsia sira seluk ne'e komún liu ba feto no labarik-feto sira iha fatin públiku sira. Ita iha obrigasaun atu rezolve problema no garante labarik-feto no feto sira-nia direitu ba movimentu, direitu ba moris-di'ak iha fatin públiku, no direitu atu lori moris livre hosi violénsia." hateten Diretor KOICA iha Timor-Leste, Eunju Cha.

Rate this item
(0 votes)
Saturnina da Costa

Jornalista Jornal Independente

https://independente.tl

Independente Digital TV