Prezidente Asosiasaun HAMMOS, Bonifacio da Silva de Jesus informa, Asosiasaun HAMMOS mesak ema voluntáriu de'it, kompostu médiku, parteira, enfermeiru, enfermeira, farmasista ho espíritu voluntáriu durante ne'e halo hela atividade apoiu ba servisu saúde konsulta área rurál.
“Ami nia papél importante liu mak fahe informasaun kona-ba saúde liu-liu ba moras sira ne'ebé aas liu iha ita nia rain, ami fokus ba eskola no mós joven sira, atu hasa'e joven sira nia kapasidade, nune'e kompriende di'ak moras oinsá atu halo prevensaun ba moras sira iha ida-idak. Entaun ohin ami hasoru Prezidente Repúblika, atu aprejenta hela ami nia ezisténsia hanesan asosiasaun no mós aprejenta atividade sira ne'ebé ami halo durante ne'e iha terenu,” Informa Prezidente Asosiasaun HAMMOS, Bonifacio da Silva de Jesus ba jornalista sira, hafoin enkontru ho PR Horta, iha Palásiu Prezidensiál, Bairu-Pite, Kinta (30/04).
Nune'e, karik iha mós oportunidade ruma hetan apoiu husi Prezidente Repúblika atu Asosiasaun bele kontinua atividade sira ho forma voluntáriu ne'e ba oin.
Nia esplika, iha atividade rua ne'ebé importante, ida mak haree liu ba estudante sira kona-ba moras sira hada'et husi relasaun seksuál, saúde reprodutiva, moras infeksaun sira hanesan dengue, tuberkuloze, no mós moras krónika la hada'et hanesan ran midar no tensaun.
Iha atividade ne'e hasa'e sira nia koñsimentu, nune'e estudante sira kompriende no hatene, sira bele kontinua fahe fali ba sira nia kolega sira, inklui sira nia família.
Nia reforsa, atividade segundu mak konsulta jerál, ba iha munisípiu, aleinde fahe informasaun sira ba eskola sira, aproveita mós fó atendimentu konsulta jerál, inklui konsulta ba moras sira ne'ebé iha rain ne'ebé frekuenta moras tensaun, moras sira ne'ebé infeksaun respiratóriu, tuberkuloze inklui mós hetan apoiu husi parseiru sira ne'ebé durante ne'e apoiu Asosiasaun HAMMOS.
Nia argumenta, hanesan maluk Timor sira seluk tan ne'ebé apoiu fó konsulta no leno ba maluk sira, leno ba maluk sira ne'ebé problema fuan, leno ba inan isin rua sira.
Aleinde, Asosiasaun HAMMOS ba ona munisípiu Ainaro, Manatuto, Likisa, Oekusse, ho Aileu, semana kotuk fó konsulta jerál iha aldeia ida iha Dare.
Maibé, durante ne'e halo konsultasaun ne'e númeru pasiente sira ne'ebé moras aas liu ne'e moras ho infeksaun respiratóriu alta, baibain ema bolu ispa ida ne'e mak barak liu no mós moras hanesan diária no moras sira ne'ebé mais importante presiza halo transferensia ka konsulta iha área espesializadu sira.
Nia akresenta, kona-ba, medikamentu asosiasaun HAMMOS buka apoiu husi parte sira seluk ne'ebé bele apoiu fundus husi organizasaun ne'ebé bele apoiu no sosa aimoruk sira ne'e hodi fó atendimentu ba komunidade sira.
Tanba ne'e, bainhira iha pasiente ne'ebé atu transferensia ba fatin ruma depende ba área ne'ebé ba, se ba pur ezemplu iha munisípiu ida sei transfere uluk ba sentru saúde ne'ebé besik ka hospitál rejionál ka referal.
“Maibé iha pasiente balun hasoru Doutor espesialista mai to'o nasionál, ami halo karta transferensia ruma mai tiha sentru saúde sira Dili laran ita foin halo transferensia ba HNGV,” Nia esplika.
Nia reafirma, pasiente hira mak halo transferensia dadus daudauk ne'e Asosiasaun HAMMOS seidauk iha númeru exatu, maibé barak liu mak Oekusse pasiente besik 400, maibé pasiente ne'ebé iha uma de'it fó atedimentu iha pasiente rua mak haruka ba hospitál referal ho kondisaun ne'ebé presiza konsulta doutor espesialista.
Entretantu, iha enkontru ne'e Prezidente Repúblika, José Ramos Horta apresia ho Asosiasaun HAMMOS, no nia agradese loos saida mak asosiasaun ne'e halo.
Nune'e mós Xefe Estadu fahe ninia esperiensia, ba vizita komunidade sira katak, presiza duni hetan atedimentu hanesan ne'e.
Xefe Estadu mós hatete, saida mak nia bele apoiu, nia la promete, nia dehan ida ne'ebé nia bele apoiu, nia sei apoiu.








