Print this page

Stock aimoruk iha armazen INFPM 79%, stock out 91% Featured

By Graça de Carvalho Abril 25, 2025 489
Aimoruk iha INFPM. Foto:Dok/INDEPENDENTE. Aimoruk iha INFPM. Foto:Dok/INDEPENDENTE.

DILI: Stok ai-moruk iha armazen Intitutu Nasionál Farmásia Produtu no Médiku (INFPM) dadaun ne'e iha 79%, no stock out mak 91%, nune’e Ai-moruk ne'ebé mak iha item 386, husi númeru ne'e 296 mak sei desponivel.

"Ita nia Medikamentus tuir, esensiál traktis (draplis ) , ne'ebé mak ita iha hamutuk 386 item, husi 386 item ne'e, agora dadauk iha 295 item mak disponivél, hela iha armazen ou 79% no uniiku 91% item mak agora dadauk stock out,"afirma Diretór Interinu INFPM, Miguel Soares, ba Jornalista sira iha nia kna'ar fatin Kampu Alor, Kinta (24/04).

Nia dehan, frekuensia ai-moruk tama no sai husi INFPM ne'e ativu, tanba loron-loron sempre atende pedidu husi fasilidade saúde, entaun persentajen ne'e tun sa'e de’it.

"Ha'u atu dehan de'it katak, frekuensia ai-moruk tama no sai iha INFPM ne'e, ativu tanba lor-loron, ami sempre atende pedidu sira husi fasilidade sira ne'ebé mak persentajen ne'ebé mak agora dala ruma aas liu ou bele menus liu fali ida ne'e, tanba frekuensia sasán sira tama no sai iha armazen sentrál ne'e lor-loron akontese no ativu.”

Nia haktuir, sctok out ne'ebé mak dadaun ne’e iha mak hanesan katégoria husi vitál, essensiál no nesesariu mak sctok out.

"Sctok ai-moruk ne'ebé mak dadaum ne'e iha 91% Item mak hanesan, katégoria vitál 24 Item, katégoria essensiál 50 item, i katégoria nesesariu 17 item, ami  fiar katak ho sctok ne'ebé mak desponivel bele aguenta to'o fulan ida no fulan rua ba oin,"nia argumenta.

"Kompras emerjénsia la signifika dehan ami ba sosá rasik, maibé normalmente buat hotu-hotu dehan single source ne'ebé nafatin kompri ba regras aprovizionamentu mak establese iha INFPM, la ses husi regras sira. Kompras emerjénsia akontese tanba iha stock out, atu rezolve sitausau stock out, agora ita boot sira mós presiza hatete katak prosesu kompras ai-moruk ou Médikamentu ne'ebé durante ne'e INFPM halo kompras 100% mai husi rai li'ur, tanba sasán sira ne'e to'o agora ita seidauk produz ne'ebé ita depende bele husi li'ur ne'ebá,”nia akresenta.

Dala ruma iha situasaun balun, iha prosesu aprovizionamentu ne'ebé mak INFPM halo ba kompras médikamentus ne'e depende  ba iha dadus kuantifikasaun aprovadu ne'ebé submente husi Diresaun Nasionál Farmásia Produtu no Medikamentu.

"Dala ruma dadus ne'e mai tarde, entaun hakarak ka la kohi INFPM mak responsabiliza ba prosesu simu no armazena inklui halo distribuisaun Médikamentu iha Timor laran. Hakarak ka la kohi nian tenke buka meius oinsá nafatin asegura sctok ai-moruk ne'ebé hodi hatan ba pedidu sira ne'ebé husi fasilidade saúde iha territóriu Timor laran."

Nia realsa, dadaun ne'e Kompañia lubuk ida mak submente ona sira nia dokumentus mai prosesu ambulasaun husi ekipa ambulasaun la'o hela, tanba ne'e prosesu ba ambulasaun halo hela verifikasaun dokumentus sira.

"Tanba ne'e lá'os de'it Kompañia internasionál sira de'it, maibé kompañia lokál sira mós submente hotu, tanba prosesu aprovizionamentu ne'e durasaun 120 dias, ne'ebé ita iha periodu normál ninian servisu la'o hela ita aselera prosesu ne'e para to'o tuir nia kalendariu ne'ebé mak determina ona,"katak nia.

Nia informa, ho maneira sira ne'ebé mak agora dadaun INFPM halo atu nune'e bele rezolve númeru sctok out ne'ebé mak antes ne'e iha.

"Maneira ne'ebé mak, agora dadauk ita uza hodi rezolve para númeru stock out ne'ebé mak maka'as antes ne'e, iha fulan Janeiru mai to'o iha fevereiru INFPM hala'o ona kompras emerjénsia balun ne'ebé agora dadauk sasán tama hela no ekipa ida ne'e mós servisu maka'as no iha armazen mós servisu maka'as halo verifikasaun ba sasán sira ne'e.”

Nune’e fo ezemplu, item sira ne'ebé katégoria fazemoveis, mak  hotu lalais, bainhira tama mai la kle'ur hotu  kedas, tanba ne'e mak fó prioridade iha komparas Emerjénsia ba aimoruk item paracetamol, Amoksilin sira ida ne'e sempre tama mai la kle'ur hotu, tanba atende pedidu husi fasilidade saúde sira.

Rate this item
(0 votes)