Deklarasaun ne’e mosu hafoin Prezidente Repúblika, José Ramos Horta,hato’o ninia ideia atu foti osan millaun $100 husi Fundu Petrolíferu (FP) ka Fundu Soberanu hodi prepara medida prevensaun ba impaktu mudansa klimátika ne’ebé bele afeta seguransa aihan iha rai laran.
Peskizadór La’o Hamutuk, Celestino Gusmão hatete, El Niño la’ós situasaun urjente ida ne’ebé justifika intervensaun finanseira ne’e iha nivel aas, tanba fenoménu ne’e normalmente mosu ho sinais ne’ebé bele prevé ona.
“El Nino ne’e la’ós akontese derepente, nia fó sinal barak hanesan hamlaha no falta aihan. Tanba ne’e, presiza analiza di’ak molok halo desizaun,” dehan nia ba jornalista sira, iha nia knar-fatin, Segunda (22/06).
Nia afirma, desizaun atu uza FP tenke bazeia ba estudu no koordenasaun ho governu, la’ós presaun politika de’it.
Tuir nia, governu iha ona medida sira iha Orsamentu Jerál Estadu no mós Orsamentu Reatifikativu ne’ebé foin aprova husi Parlamentu Nasionál.
“Se iha ona orsamentu no medida sira, presiza haree didi’ak antes atu foti tan osan husi fundu petrolíferu,” nia dehan.
La’o Hamutuk argumenta katak, problema El Niño bele responde ho orsamentu estadu ne’ebé iha ona, liu-liu liu husi programa agrikultura no seguransa ai-han.
Organizasaun ne’e alerta katak utilizasaun FP tenke iha justifikasaun urjente no transparénsia aas.
Molok ne’e, Prezidente Repúblika, José Ramos Horta, alerta katak Timor-Leste sei hasoru ameasa boot husi fenómenu klimátiku El Nino ne’ebé prevé sei hahú iha fulan Jullu 2026 no kontinua durante tinan ida nia laran. Tanba ne’e, Xefe Estadu halo reuniaun urjente ho membru Governu no reprezentante sira husi ajénsia Nasoins Unidas hodi diskute preparasaun no resposta ba impaktu ne’ebé bele akontese.
Iha reuniaun ne’ebé realiza iha Palásiu Prezidensiál, Bairu-Pite, iha 19 Juñu, PR Horta hatete, El Niño ne’e la’ós problema ordináriu, maibé sai hanesan ameasa global ida ne’ebé bele afeta diretamente povu, animál no setór agrikultura.
“Fenómenu El Nino ida ne’e grave tebtebes. Tuir estudu no informasaun sira ne’ebé ami simu, temperatura bele sa’e to’o grau tolu. Ida ne’e konsidera hanesan fenómenu ida ne’ebé aat liu desde tinan 1870,” dehan PR Horta ba jornalista sira.
Tuir nia, impaktu prinsipal husi El Nino mak falta bee no redus produzaun agrikultura.Rai sei maran, bee-matan no mota sira sei maran, nune’e mós aihoris no animál sira bele sofre tanba falta bee no hahán.
“Agora daudaun de’it ita haree ona bee-matan balu maran. Bainhira El Nino tama, situasaun sei piór liu tan. Ema iha aldeia no suku sira ne’ebé durante ne’e ona difisil atu asesu bee-moos sei hasoru problema boot,” nia hatete.
PR Horta lembra katak durante tinan barak nia kontinua alerta povu kona-ba importánsia preserva rekursu naturál, liu-liu bee no aihoris.
“Ha’u sempre dehan labele estraga bee, labele tesi ai arbiru. Bainhira ai lakon, rai maran no bee mós lakon. Agora ita haree katak ameasa ne’e sai realidade,” dehan nia.
Ho nune’e, PR Horta, sujere atu hasai osan millaun $100 hodi bele antisipa El Nino.
"Ita tenke hasai $100 miloens dollares husi fundu soberanu. Maibé ha'u hatete, folin foos sei sa'e maka'as. Ho El Nino ne'e folin sei sa'e lubuk ida, ita importa mai ne'e folin sei sa'e," dehan PR Horta.