Print this page

ANP ho ETO Group selebra kontratu fahe prodúsaun explorasaun petrolífera Featured

By Vascolino Gernano Marsu 06, 2026 212
Prezidente Autoridade Nasional, Gualdino do Carmo da Silva no Diretor Ezekutivu Empreza ETO, Nilton Telmo Gusmão selebra akordu  fahe produsaun  explorasaun  petrolifera iha Bloku B, Munisipiu Baukau no Vikeke. FOTO: Vascolino Germano. Prezidente Autoridade Nasional, Gualdino do Carmo da Silva no Diretor Ezekutivu Empreza ETO, Nilton Telmo Gusmão selebra akordu fahe produsaun explorasaun petrolifera iha Bloku B, Munisipiu Baukau no Vikeke. FOTO: Vascolino Germano.

DILI: Ministériu Petróleu no Rekursus Minerais (MPRM), liu husi Autoridade Nasionál Petróleu (ANP) ho  Empreza Esperansa Timoroan Unipesoal Lda (ETO E&P 1) selebra akordu kontratu fahe produsaun explorasaun hanaran PSC TL-OT-22-21, iha bloku B, iha rai maran, Munisípiu Baukau no Vikeke.

Ministru Petróleu Rekursu Mineral, Francisco da Costa Monteiro, konsidera akordu referidu marka pasu importante ida iha jornada setor Petróleu nian, tanba dahuluk empreza timoroan ida foti risku hodi inklina iha setor Petrólifera.

"Los duni bainhira ita hetan mina ho gás nia lukru ida boot tebes. Maibe antes to'o iha ne'eba sei foti risku boot. Maibe ha'u espera ho ETO nia brani ba oin bele motiva mos  empreza timoroan sira seluk,”  Katak nia ba jornalista sira, iha salaun City 8 Manleuana, kinta (05/03).

Ministru Petróleu, Francisco Monteiro, apela ba  komunidade munisípiu rua ne’e, atu kopera ho empreza bainhira halo atividade explorasaun.

Iha biban hanesan, Prezidente Autoridade Nasionál Petróleu, Gauldino do Carmo da Silva, hatutan serimónia asinatura ho titulu PSC TL-OT-22-21, ba bloku B, empreza ETO kompete ho empreza internasionál sira iha tinan 2019-2022.

"Ohin ita selebra asinatura kontratu fahe produsaun ba atividade petrolifera upstream. Nune'e faze tuir mai empreza sei halo atividade peskiza petroleu no gas ba  rai, ne'ebe maioria iha munisipiu Baukau inklui Vikeke,”  Nia informa.

Nia esplika, kontratu ne'e ho durasaun tinan hitu, no empreza sei servisu tuir kontratu, ba trimestre dahuluk sei halo mapamentu geologia iha kampu no  estudu geokimiku. Ba trimestre daruak sei halo metodu geofisiku no akizasaun kona-ba dadus sismiku.

Aleinde ne'e ba trimestral datoluk, sei halo metodu prosesamentu no interpretasun ba dadus sismikus no analiza ba jeofíziku, se buat hotu lao di'ak hakat ba faze perfurasaun.

Kona-ba partisipasaun Timor Gap nian, nia esplika, iha prosesu perfurasaun Timo Gap sei partisipa 20 porsentu, ida ne'e depende ba diskusaun entre parte rua.

Tanba, tuir lei atividade petroliferu nian,  Timor Gap hanesan Empreza Estatal, automatika sei partisipa masimu  20 porsentu, bele liuhusi dalan ajudikasaun direitu ou bele liu husi prosesu tenderizasaun.

“Maibé ita hotu orgullu,  tanba ita nia maluk timoroan ida hamrik ho nia preparasaun tomak, hodi kompete ho empreza internasionál sira ba bloku ida ne'e,” Katak nia.

Portantu Diretór Ezekutivu Empreza ETO, Nilton Telmo Gusmão, serimónia referidu marka momentu estratéjiku ida, la’ós de’it ba empreza ETO de'it,  maibé mós ba futuru enerjétiku soberanu Timor-Leste nian.

"Ohin ita halibur hamutuk atu asina Kontratu Fahe Produsaun (PSC) ba Bloku B iha rai-maran, PSC TL-OT-22-21. Ita la’ós asina de’it dokumentu legál ida, ita asina hela promesa ida ba dezenvolvimentu nasaun nian. Ambisaun ida ne’e hatudu momos durante ETO nia jornada tomak nu’udar empreza timoroan,” Dehan nia.

Dirijente ne'e konsidera, ida ne'e ba dahuluk empreza timoroan tama iha atividade Upstreaming, tanba hetan KPP ne'e la fasil. Maibe liu husi konkru ne'ebe mai kedan iha 2019-2022.

“Maske ami empreza lokál ida, ami partisipa iha ronda lisensiamentu ho kompeténsia no sai vensedor, hodi asegura direitu ba Bloku ida-ne’e. Tan ne'e ami komprometidu atu haburas parseria ho ANP, atu asegura komprimentu durante programa explorasaun periodu inisiu tinan tolu,” Nia tenik.

Entaun, husi ohin ba oin empreza hahu servisu ona, nune'e bele hatene estrutura rai no potensiá rai, liu husi peritu sira nia analiza, tanba ne’e sei iha prosesu naruk.

Ligadu ho fundus ba investimentu, Nilton Gusmão, afirma investimentu ne'e sei finansas husi empreza ETO rasik, tanba sira iha komprimisiu ida husi empreza atu buka tuir rikusoin timor nian.

Nune'e mos Prezidente Autoridade Munisipiu Baukau, Veneranda Lemos Martins, kompromete katak povu baukau sei apoiu masimu ba projetu referidu.

"Hanesan Timoroan ita marka istoria ida tan, hodi fo sasin ba empreza ETO, hanesan timoroan ida ne'ebe bele kompete no manan projetu ida ne'e, hanesan Autoridade munisipiu ami prontu koopera no apoiu ba prosesu explorasaun ne'e hodi  lao ho susesu,” Nia afirma.

Tanba tuir nia,  Explorasaun ne'e sei kria kampu servisu barak ba joven sira liu-liu iha munisípiu Baukau no Vikeke.

"Ho asinatura fahe produsaun ne'e sei sai hanesan odomatan foun ba dezenvolvimentu ekonómiku integradu,  no kria oportunidade servisu ba ita nia juventude sira, no hametin kbi'it empreza lokal sira nian hodi kontribui ba reziliente reseita estadu liu husi explorasaun Rekursu natural ne'ebe sustentavel,” Nia hakotu.

Rate this item
(0 votes)